Súčasné umenie chápeme v širšom kontexte od druhej polovice 20. storočia dodnes. Gsléria prezentuje preto na výstave Osobnosti a fenomény aj diela významných osobností výtvarnej scény, ktoré rozhodujúcim spôsobom určovali charakter umeleckého diania na Slovensku.

V Galérii Nedbalka sú vystavené aj diela významných osobností výtvarnej scény súčasného umenia od druhej polovice 20. storočia až dodnes. Toto obdobie je charakteristické rôznorodými umeleckými prejavmi. Hoci tomu nežičila doba, v ktorej dominoval socialistický realizmus, dôraz sa presunul na individuálnu tvorivosť. Tie najvýznamnejšie osobnosti dokázali aj v tomto zložitom období v sebe nájsť odvahu, zvoliť si vlastnú cestu a držať sa svojho presvedčenia. Niektorí sa pri tom pridŕžali tradičnejších spôsobov tvorby, iní ustavične experimentovali a hľadali nové metódy umeleckého vyjadrenia.

Pôsobenie Skupiny Mikuláša Galandu od roku 1957 do posledného skupinového vystúpenia v Berlíne v roku 1969 bolo významným procesom v rámci formovania slovenského výtvarného umenia. Tvorbu týchto autorov v stálej expozícii vystavuje Galéria Nedbalka.

Jej členovia patrili medzi predstaviteľov neskorej moderny a vedome sa hlásili k tradícii moderny medzivojnového umenia. Zachovali si napríklad aj všetky jej charakteristické znaky. Skupina vystupovala organizovane a mala vlastné programové vyhlásenie, nechýbala však ani výrazná individuálna tvorba. Jednou z najdôležitejších charakteristík skupiny bol práve spoločný myšlienkový základ jej tvorby. Rovnaký postoj však skupina zaujala aj k politickému a spoločenskému dianiu. Životné skúsenosti jej členov, ich schopnosti a rozdielne povahy na druhej strane zaručovali jedinečnosť ich umeleckej tvorby.

V roku 1972 boli členovia Skupiny Mikuláša Galandu v zborníku Za socialistické umenie podrobení tvrdej kritike a následne vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Znamenalo to nielen zákaz vystavovania, ale aj ďalšie represie. Aj preto sa jej členovia spoločenského uznania v plnej miere dočkali až po roku 1989.

Súčasné umenie chápeme v širšom kontexte od druhej polovice 20. storočia dodnes. Gsléria prezentuje preto na výstave Osobnosti a fenomény aj diela významných osobností výtvarnej scény, ktoré rozhodujúcim spôsobom určovali charakter umeleckého diania na Slovensku.

V Galérii Nedbalka sú vystavené aj diela významných osobností výtvarnej scény súčasného umenia od druhej polovice 20. storočia až dodnes. Toto obdobie je charakteristické rôznorodými umeleckými prejavmi. Hoci tomu nežičila doba, v ktorej dominoval socialistický realizmus, dôraz sa presunul na individuálnu tvorivosť. Tie najvýznamnejšie osobnosti dokázali aj v tomto zložitom období v sebe nájsť odvahu, zvoliť si vlastnú cestu a držať sa svojho presvedčenia. Niektorí sa pri tom pridŕžali tradičnejších spôsobov tvorby, iní ustavične experimentovali a hľadali nové metódy umeleckého vyjadrenia.

Pôsobenie Skupiny Mikuláša Galandu od roku 1957 do posledného skupinového vystúpenia v Berlíne v roku 1969 bolo významným procesom v rámci formovania slovenského výtvarného umenia. Tvorbu týchto autorov v stálej expozícii vystavuje Galéria Nedbalka.

Jej členovia patrili medzi predstaviteľov neskorej moderny a vedome sa hlásili k tradícii moderny medzivojnového umenia. Zachovali si napríklad aj všetky jej charakteristické znaky. Skupina vystupovala organizovane a mala vlastné programové vyhlásenie, nechýbala však ani výrazná individuálna tvorba. Jednou z najdôležitejších charakteristík skupiny bol práve spoločný myšlienkový základ jej tvorby. Rovnaký postoj však skupina zaujala aj k politickému a spoločenskému dianiu. Životné skúsenosti jej členov, ich schopnosti a rozdielne povahy na druhej strane zaručovali jedinečnosť ich umeleckej tvorby.

V roku 1972 boli členovia Skupiny Mikuláša Galandu v zborníku Za socialistické umenie podrobení tvrdej kritike a následne vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Znamenalo to nielen zákaz vystavovania, ale aj ďalšie represie. Aj preto sa jej členovia spoločenského uznania v plnej miere dočkali až po roku 1989.