Skip to main content

Príbeh mesta netvoria len elity. Jeho podobu formovali aj remeselníci, umelci, úradníci a reprezentanti mnohých profesií, ktorí sa podieľali na jeho každodennom fungovaní.

Séria inštalácií na nádvorí Starej radnice s názvom Aj ja som Bratislavčanka* je retrospektívou – s cieľom predstaviť príbehy „obyčajných“ ľudí zo zbierok a ukázať, že múzeá v pamäti mesta fixujú i ľudské príbehy, stačí si to len uvedomiť.

Multižánrový umelecký festival už šiesty rok prináša do Starej tržnice veľkorozmerné imerzné umelecké diela. Tohtoročná interaktívna inštalácia Spoluhra od sochárky Niny A. Šoškovej – z mäkkých nafukovacích objektov pozýva návštevníkov k hre a pohybu – umenie, ktorého sa treba dotknúť.

Nina A. Šošková je sochárka a výtvarníčka, ktorá vytvára nadrozmerné umelecké inštalácie pre verejný priestor – na námestiach, fasádach budov aj v nádvoriach historických pamiatok doma i v zahraničí. Jej diela sa stávajú organickou súčasťou architektúry a krajiny a približujú tak umenie každému.

Počas celého leta sa možno tešiť aj na sprievodný program: joga, workshopy, hudba, detská zóna.

Nosnou ideou festivalu je prinášať do Starej tržnice jedinečné, veľkorozmerné, imerzné umelecké diela domácich aj svetových autorov. Festival vznikol vďaka spolupráci Starej Tržnice, Slovenskej Sporitelne a Bielej noci a má za sebou úspešných 5 ročníkov s viac ako 140 000 návštevníkmi a desiatkami sprievodných podujatí.

Výstava pripomína tohtoročné 150. výročie narodenia Tomáša Bati, vizionára, podnikateľa a zakladateľa systému hodnôt, ktoré ovplyvnili moderné podnikanie a rozvoj miest.

Výstavná kolekcia prezentuje aktuálnu tvorbu študentov dizajnových ateliérov Fakulty multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Batiho v Zlíne, ktorá vychádza z nepretržite budovanej tradície zlínskeho dizajnu.

Vystavujú: Matija Jankovič, Zuzana Roškotová, Adéla Navrátilová, Natálie Stuchlíková, Nela Navrátilová, Laura Laššová, Sabina Juřenová, Nikola Orságová, Zuzana Hliněná, Linda Minarčíková, Jiří Šprtel, Martina Hrnčiříková, Sára Timošová, Jolana Horynová, Hana Kobierská, Tereza Anderlová, Kateřina Vašicová.

Výstava výtvarných prác a ilustrácii Boženy Plocháňovej, autorky kresleného komiksu „Bill a Mary“.

Božena Plocháňová sa vždy usilovala o nadhľad nad všedným a namáhavým kolotočom života. Vnímala ho bez príkras, láskavo, povzbudivo a pozitívne. Chápala, že s úsmevom na tvári, v mysli i v duši sa dá prežiť skutočne všetko, čo každodenný stereotypný život vo vtedajšom Československu ľuďom prinášal. V roku 1952 sa ako jedna z prvých akademicky vzdelaných výtvarníčok začala na Slovensku profesionálne venovať karikatúre v časopise Roháč. Pre časopis a kreslený humor ju oslovil známy výtvarník a karikaturista, akademický maliar Štefan Bednár, prvý šéfredaktor Roháča. Nakoniec bola dlhé štyri desaťročia jeho kmeňovou pracovníčkou, kresliarskou ikonou a výtvarným pilierom.

Jej nezabudnuteľné postavy Bill a Mary prežívajú doteraz v pamäti niekoľkých generácií, v najznámejšom kreslenom komikse Bill a Mary, zo života obyčajných „šťastných“ ľudí. Po zániku Roháča na Slovensku roku 1991 ho ďalej úspešne kreslila aj pre krížovkársky časopis Veľký Šibal, alebo ako Bill a Mary po rokoch. Svojimi kresbami si vedela ľahko získať aj srdcia detského publika. Preto veľmi rada a s úspechom ilustrovala humorne ladenými obrázkami takmer všetky vtedajšie detské časopisy. Ako raz sama priznala, zatiaľ čo kreslený časopisecký humor bol pre ňu prácou, obživou a relaxáciou zároveň, kreslenie pre deti a ilustráciu detských kníh považovala za veľký sviatok, a preto tak s pokorou k tejto práci vždy pristupovala.

Lubomír Typlt je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov strednej generácie súčasnej českej figuratívnej maľby. Od konca deväťdesiatych rokov prináša na domácu a medzinárodnú scénu nezameniteľný expresívny prejav a vlastný pohľad na zobrazovacie a komunikačné možnosti maliarskeho jazyka. Svoj umelecký program kontinuálne vyvíja a rozširuje o objekty, kinetické inštalácie, ako aj o textársku prácu v rámci hudobného projektu WWW Neurobeat.

Počas ostatných troch dekád sa Typltova tvorba prirodzene mení a rozvíja, pričom zobrazuje rôzne zákutia mysle a polohy medziľudských vzťahov. Jeho rozsiahle portfólio odkrýva dlhodobé i dočasné fascinácie konkrétnymi motívmi, ktoré obsesívne maľuje, varíruje, a neustále hľadá možnosti, ako najlepšie predostrieť svoju víziu. Nové symboly, postavy či odklony od zadefi novaných postupov majú v budovaní silného a presvedčivého umeleckého programu svoje opodstatnené miesto. Autor vytvára rôzne tematické okruhy, prináša nové vizuálne metafory či archetypy postáv, prostredníctvom nich rozvíja viacvrstvové mikropríbehy a tými zas aktivuje divácku predstavivosť.

Typltova tvorba nie je pre každého, ale je o všetkých. Cielene potláča identitu jednotlivca v prospech dynamiky skupiny. Postavy, ktoré vkladá do popredia, pripomínajú bábky na prázdnom javisku, kde ich vzájomné vzťahy, tesná blízkosť a pridružené artefakty defi nujú napäté výjavy. Na prvý pohľad sú jednoduché a okamžite pútajú pozornosť, no zároveň zostávajú esteticky vzdialené od toho, čo človek považuje za bežnú predstavu o kráse. Autorove diela otvárajú portály do najtemnejších zákutí ľudskej mysle, no zároveň univerzálne reflektujú spoločenské nálady a reagujú na geopolitickú atmosféru. Interakcie postáv, lineárne naratívy a emocionálne vrstvy tak zostávajú zrozumiteľné komukoľvek a kdekoľvek.

Text organizátora:

Zvieratá, rastliny, kamene, kosti rozkreslené (doslova) na mikrometre, silné v detailoch… Pamätáte si, ako fascinujúco na vás pôsobili, keď ste v detstve listovali v encyklopédiách? Učili ste sa z nich, ako vyzerajú všetky tie listy, stopy, motýlie krídla a pierka vtákov alebo aj akváriové ryby. Asi vám vtedy nenapadlo, že tie takmer fotografické miniatúrne diela niekto hodiny a hodiny konštruoval. Študoval, testoval farebnosť, precízne hľadal štruktúry, hľadal tie najpresnejšie spektrá, aby z 3D urobil 2D. Sú také samozrejmé, že si ani neuvedomujeme virtuozitu, s akou boli vytvorené. Akryl, tuš, akvarel, grafit… pracoval s mnohými technikami. O tom, ako tvoril Ján Švec, hovorí jeho syn Andrej: „Väčšinu ilustrácií robil v mierke 1:1 k originálnej predlohe. Predstavte si napríklad nejakého motýľa, chĺpky na jeho tele či tykadlá majú desatinu milimetra a otec ich dokázal také tenké namaľovať. Znamenalo to však, že nad obrázkom sedel hodiny a často ho robil pod lupou.“ Produkcia jeho vedeckej ilustrácie pre deti je obrovská: Naše vtáky, Z ríše hmyzu, Akvárium v kocke. Mnohé z nich sa aj dnes prenášajú z knižnice do knižnice. Často sa vytiahnu len na chvíľu – keď deti a rodičov baví spoločne zisťovať, čo to vlastne videli v lese, skúmať drobné odlišnosti. Alebo položiť na obrázky pauzák a začať ich obkresľovať. Presne podľa autora vrstviť ceruzkový podklad, vypĺňať ho anilínkami, a ešte aj rámcovať tušom. Tie ilustrácie sú také prirodzené, že si ani neuvedomujeme ich virtuozitu. Vznikli vlastne náhodou. Niektoré tituly z vydavateľstva Mladé letá mali štvorcové formáty, ale rezali sa z obdĺžnikových hárkov, a tak vznikal odpad, ktorý dosahoval rozmer zhruba 10,5 centimetra krát 15 centimetrov. Vydavateľstvo však nechcelo plytvať a uvažovalo, ako ho využiť. Niekomu napadlo, že tieto zvyšky by sa mohli stať podkladom pre malé atlasy s veľmi precíznou až vedeckou ilustráciou.

Čína a jej umenie fascinujú zbytok sveta už po celé stáročia. Čínska umelecká scéna sa dostala v súčasnom prejave, počnúc tým, čo je dnes známe ako Nová vlna 85, do globálneho povedomia po hospodárskom a kultúrnom otvorení Číny koncom 20. storočia. Dôležitou medzikultúrnou zložkou bol Robert Rauschenberg a jeho výstava ROCI Čína v Pekingu z roku 1985, ktorá ponúkla mnohým čínskym umelcom nový pohľad na súčasné umenie a ovplyvnila ich prístup k umeleckému vyjadrovaniu a tvorivému štýlu. Pokračujúci vplyv a význam dlhej a bohatej tradície umeleckého vzdelávania a technického majstrovstva na súčasné čínske umenie je niečo, čo možno nie je úplne docenené.

Vybrané diela ôsmich umelcov, od časom overeného tušu a oleja až po rozmarné sochy a inštalácie, ukazujú vplyv čínskej tradície na ich tvorbu za posledných 25 rokov. Ich umenie stojí samo o sebe, nie je napodobňované ani odmietané, ale zakorenené v čínskej kultúre, neodtrháva sa od nej, ale ukazuje to, čo ich robí nezameniteľnými.

Umelci: Chen Qingqing 陈庆庆, Shi Jianguo 石建国, Gao Xiaowu 高孝午, Wang Zhidong 王志东, Zhang Zhaoda 张肇达, Ren Sixian 任思娴, Zhang Linhai 张林海, Jia Lin 贾琳

Ľadovce Aljašky, púšte Namíbie, dramatická krajina Islandu, exotické morské scenérie aj krásy Slovenska.

Galéria SPP predstavuje výstavu Amazing Planet renomovaného slovenského cestovateľa a fotografa Filipa Kuliseva. Návštevníkom ponúkne pohľad na najkrajšie prírodné scenérie planéty, ktoré zachytil počas viac ako troch desaťročí cestovania, a za ktoré získal mnohé prestížne ocenenia.

„Nie je to tematická výstava venovaná jednej krajine alebo jednému motívu. Snažím sa ukázať rozmanitosť našej planéty – od ľadovcov cez púšte až po oceány. Amazing Planet je vlastne názov celého projektu, prostredníctvom ktorého už roky zachytávam krásu a jedinečnosť Zeme,“ hovorí Filip Kulisev o tom, akú časť jeho tvorby nájdu návštevníci v Gelérii SPP.

VIP FAST TRACK

Imerzívna výstava Vincent Van Gogh

DOKONALÝ ZÁŽITOK ROKA

„Výstava na ktorej nebudete ste diváci, ale budete súčasťou obrazu.“

Výnimočný projekt venovaný jednému z najikonickejších umelcov histórie – Vincent van Gogh. Imerzívna ýstava VINCENT VAN GOGH premení priestory SPORT MALL Bratislava na pulzujúci svet farieb, emócií a svetla, kde sa hranica medzi realitou a umením postupne rozplýva.

Multisenzorický umelecký zážitok berie návštevníkov na dychberúcu cestu záverečnými etapami tvorby Vincenta van Gogha a prenáša ich do francúzskych miest Arles, Saint-Rémy a Auvers-sur-Oise. Práve tam vznikli v rokoch 1888 až 1890 diela, ktoré dnes patria k najznámejším v dejinách umenia.

Po prvý raz sa táto výnimočná výstava zameriava na Johannu van Gogh, prezývanú Jo, manželku Thea van Gogha, a rozpráva dojímavý príbeh posledných rokov Vincenta z jej jedinečnej perspektívy – emocionálny pohľad, ktorý hlboko zasahuje. Viac než 400 diel, odvážnych, silných a vizionárskych – no dovtedy svetom odmietaných. Nasleduje jeden z najpozoruhodnejších príbehov dejín umenia: Jo, sama a bez formálneho vzdelania, sa postará o to, aby Vincent van Gogh neupadol do zabudnutia.

Prostredníctvom zvukového sprievodcu-audioguidu sú návštevníci sprevádzaní výstavou, pričom ich Johanna van Gogh symbolicky berie za ruku a vedie životom Vincenta van Gogha. V centre tejto pôsobivej výpovede stojí hlboké puto medzi Vincentom a jeho bratom Theom – priateľom, podporovateľom a najdôležitejšou istotou v jeho živote. Ich intenzívna, historicky doložená korešpondencia tvorí emocionálne jadro výstavy a robí z výstavy VINCENT VAN GOGH zážitok plný umenia, emócií a inšpirácie.

„Snívam o svojom obraze – a potom maľujem svoj sen.“ (Vincent van Gogh)
Pomocou najmodernejších technológií sú van Goghove diela premietané na plochy široké až 10 metrov a vysoké viac než 4 metre – vzniká tak vizuálny celok, ktorý v pulzujúcom svetle nanovo inscenuje jeho nezameniteľné farby a ťahy štetca.

ČLOVEK ZA MÝTOM
Vincent van Gogh patrí k najvýznamnejším umelcom postimpresionizmu a svojimi expresívnymi dielami zásadne ovplyvnil svet umenia. S maľovaním začal vážne až vo veku 27 rokov, po tom, čo pracoval napríklad ako obchodník s knihami, učiteľ či laický kazateľ. Jeho život bol poznačený existenčnými krízami, rodinnými konfliktmi a zdravotnými problémami. Napriek tomu našiel v umení jazyk, ktorého písmenami a slovami boli farby. Sám napísal, že sa chcel „pomstiť žiarivou, dobre usporiadanou, nádhernou farbou“, keď sa cítil škaredý, starý, zlý, chorý či chudobný.

MEDZI SVETLOM A TIEŇOM
Keď si Vincent van Gogh v júli 1890 v Auvers-sur-Oise siahol na život, predal len jediný obraz. Zomrel v presvedčení, že zlyhal. Až desaťročia po jeho smrti bol význam jeho diela skutočne docenený. Dnes je považovaný za jedného z najväčších maliarov modernej doby. Jeho listy bratovi Theovi, plné pochybností, vášne a hlbokej bratskej lásky, ponúkajú fascinujúci pohľad na človeka za obrazmi. Jeho diela dodnes oslovujú, pretože zobrazujú viac než len žiarivé hviezdne oblohy či rozkvitnuté polia Provence – odhaľujú dušu človeka, ktorý nikdy neprestal bojovať za krásu.

DIELA VINCENTA VAN GOGHA DNES
Obrazy Vincenta van Gogha dnes dosahujú rekordné ceny na medzinárodnom trhu s umením. V roku 2022 bol jeho obraz „Sad s cyprusmi“ (Verger avec cyprès) vydražený za pôsobivých 117,18 milióna amerických dolárov – čím vytvoril nový rekord. Jeho diela sú vystavené v najvýznamnejších múzeách sveta, vrátane MoMA v New Yorku a Van Goghovho múzea v Amsterdame. To vlastní s viac než 200 obrazmi a 500 kresbami najrozsiahlejšiu zbierku jeho tvorby. Dnes už nikto z potomkov Vincenta van Gogha nevlastní žiadne jeho dielo. Theov syn odovzdal túto cennú pozostalosť v roku 1973 ako riaditeľ Nadácie Vincenta van Gogha múzeu v Amsterdame. Rodina sa tak vedome rozhodla sprístupniť Vincentovo umenie verejnosti namiesto jeho dedenia.

Doba prehliadky výstavy nie je časovo obmedzená inak ako otváracou dobou.

FLEXI

Imerzívna výstava Vincent Van Gogh

DOKONALÝ ZÁŽITOK ROKA

„Výstava na ktorej nebudete ste diváci, ale budete súčasťou obrazu.“

Výnimočný projekt venovaný jednému z najikonickejších umelcov histórie – Vincent van Gogh. Imerzívna ýstava VINCENT VAN GOGH premení priestory SPORT MALL Bratislava na pulzujúci svet farieb, emócií a svetla, kde sa hranica medzi realitou a umením postupne rozplýva.

Multisenzorický umelecký zážitok berie návštevníkov na dychberúcu cestu záverečnými etapami tvorby Vincenta van Gogha a prenáša ich do francúzskych miest Arles, Saint-Rémy a Auvers-sur-Oise. Práve tam vznikli v rokoch 1888 až 1890 diela, ktoré dnes patria k najznámejším v dejinách umenia.

Po prvý raz sa táto výnimočná výstava zameriava na Johannu van Gogh, prezývanú Jo, manželku Thea van Gogha, a rozpráva dojímavý príbeh posledných rokov Vincenta z jej jedinečnej perspektívy – emocionálny pohľad, ktorý hlboko zasahuje. Viac než 400 diel, odvážnych, silných a vizionárskych – no dovtedy svetom odmietaných. Nasleduje jeden z najpozoruhodnejších príbehov dejín umenia: Jo, sama a bez formálneho vzdelania, sa postará o to, aby Vincent van Gogh neupadol do zabudnutia.

Prostredníctvom zvukového sprievodcu-audioguidu sú návštevníci sprevádzaní výstavou, pričom ich Johanna van Gogh symbolicky berie za ruku a vedie životom Vincenta van Gogha. V centre tejto pôsobivej výpovede stojí hlboké puto medzi Vincentom a jeho bratom Theom – priateľom, podporovateľom a najdôležitejšou istotou v jeho živote. Ich intenzívna, historicky doložená korešpondencia tvorí emocionálne jadro výstavy a robí z výstavy VINCENT VAN GOGH zážitok plný umenia, emócií a inšpirácie.

„Snívam o svojom obraze – a potom maľujem svoj sen.“ (Vincent van Gogh)
Pomocou najmodernejších technológií sú van Goghove diela premietané na plochy široké až 10 metrov a vysoké viac než 4 metre – vzniká tak vizuálny celok, ktorý v pulzujúcom svetle nanovo inscenuje jeho nezameniteľné farby a ťahy štetca.

ČLOVEK ZA MÝTOM
Vincent van Gogh patrí k najvýznamnejším umelcom postimpresionizmu a svojimi expresívnymi dielami zásadne ovplyvnil svet umenia. S maľovaním začal vážne až vo veku 27 rokov, po tom, čo pracoval napríklad ako obchodník s knihami, učiteľ či laický kazateľ. Jeho život bol poznačený existenčnými krízami, rodinnými konfliktmi a zdravotnými problémami. Napriek tomu našiel v umení jazyk, ktorého písmenami a slovami boli farby. Sám napísal, že sa chcel „pomstiť žiarivou, dobre usporiadanou, nádhernou farbou“, keď sa cítil škaredý, starý, zlý, chorý či chudobný.

MEDZI SVETLOM A TIEŇOM
Keď si Vincent van Gogh v júli 1890 v Auvers-sur-Oise siahol na život, predal len jediný obraz. Zomrel v presvedčení, že zlyhal. Až desaťročia po jeho smrti bol význam jeho diela skutočne docenený. Dnes je považovaný za jedného z najväčších maliarov modernej doby. Jeho listy bratovi Theovi, plné pochybností, vášne a hlbokej bratskej lásky, ponúkajú fascinujúci pohľad na človeka za obrazmi. Jeho diela dodnes oslovujú, pretože zobrazujú viac než len žiarivé hviezdne oblohy či rozkvitnuté polia Provence – odhaľujú dušu človeka, ktorý nikdy neprestal bojovať za krásu.

DIELA VINCENTA VAN GOGHA DNES
Obrazy Vincenta van Gogha dnes dosahujú rekordné ceny na medzinárodnom trhu s umením. V roku 2022 bol jeho obraz „Sad s cyprusmi“ (Verger avec cyprès) vydražený za pôsobivých 117,18 milióna amerických dolárov – čím vytvoril nový rekord. Jeho diela sú vystavené v najvýznamnejších múzeách sveta, vrátane MoMA v New Yorku a Van Goghovho múzea v Amsterdame. To vlastní s viac než 200 obrazmi a 500 kresbami najrozsiahlejšiu zbierku jeho tvorby. Dnes už nikto z potomkov Vincenta van Gogha nevlastní žiadne jeho dielo. Theov syn odovzdal túto cennú pozostalosť v roku 1973 ako riaditeľ Nadácie Vincenta van Gogha múzeu v Amsterdame. Rodina sa tak vedome rozhodla sprístupniť Vincentovo umenie verejnosti namiesto jeho dedenia.

Doba prehliadky výstavy nie je časovo obmedzená inak ako otváracou dobou.