📍 Rytierska sieň Bratislavského hradu, Bratislava
Vstupné: 5 € (zľavnené) / 10 € (plné)

O výstave

Výstava Marie Antoinette na Bratislavskom hrade predstavuje fascinujúci príbeh rakúskej princeznej, ktorá sa stala francúzskou kráľovnou a ikonou dejín. Expozícia ponúka návštevníkom možnosť nahliadnuť do jej života – od detstva vo Viedni, cez luxus dvora vo Versailles až po tragický koniec pod gilotínou.

Návštevníci uvidia originálne kostýmy, obrazy, nábytok a rôzne predmety z versaillských zbierok, ktoré ilustrujú dobu a štýl života na francúzskom dvore. Výstava približuje historické udalosti, ktoré ovplyvnili osudy nielen Marie Antoinette, ale aj celej Európy.

Súčasťou výstavy sú:

• dobové kostýmy a módne doplnky

• portréty a umelecké diela

• replika versaillských interiérov

• audiovizuálne prezentácie o živote kráľovnej

Odporúčaný čas na prehliadku: cca 45 minút

Viac info

Tento júl a august sa opäť otvárajú dvere Modrého kostola – Kostola sv. Alžbety pre komentované prehliadky spojené s krátkym organovým koncertom v podaní profesionálnych slovenských organistov.

Termíny: 20. júla – 31. augusta 2026, pondelok – sobota, 10:00 – 19:00
Trvanie: 25 minút
Miesto: Kostol sv. Alžbety, Bezručova 2, Bratislava

Výklad prebieha naživo v angličtine. Na mieste sú k dispozícii tlačené texty v slovenčine, nemčine, francúzštine, španielčine, taliančine, portugalčine a maďarčine. Súčasťou programu sú ukážky organovej hudby – výber diel svetových skladateľov aj vlastné improvizácie. Fotografovanie a audio-video nahrávanie je povolené.

Vstupné:

• Dospelí: 7 €
• Deti do 9 rokov a ŤZP: 5 €
• Skupiny od 10 osôb: 5 € / osoba

Rezervácia nie je potrebná. Lístky dostupné na mieste, platba v hotovosti alebo kartou (Visa, MasterCard, Maestro, Revolut). Bezbariérový vstup.

V bezprostrednej blízkosti kostola je počas podujatí zriadená oddychová zóna s možnosťou občerstvenia a nákupu suvenírov.

Modrý kostol je dielom Edmunda Lechnera, maďarského architekta bavorského pôvodu. Lechner je autorom aj budovy priľahlého gymnázia „Gamča“, vtedy Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia.

Podľa výskumu pôvodná farba kostola bola sivá. To, čo bolo modré, sa vyrobilo v Zsolnayho továrni keramiky: pre tento kostol boli pálené na modro sfarbené keramické škridle a modré keramické ozdoby použité na stenách, podľa ktorých kostol dostal aj svoj názov.

Jedným z unikátnych skvostov kostola je hlavný vchod. Mozaika nad bránou zobrazuje sv. Alžbetu znázorňujúc zázrak s ružami.

Vnútro každej časti kostola projektoval sám Lechner. Remeselnícke umenie a stavba budovy uňho tvoria štýlový celok, umeleckú dokonalosť. Luster bol tiež vyhotovený podľa projektu Lechnera, ktorý ho vysvetľoval ako symbolický starozákonný „ohnivý stĺp“.

Výstava v Slovenskom národnom múzeu – Archeologickom múzeu sa zameriava na dobu železnú a obdobie Rímskej ríše. Predstavuje nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov.

Hlavná časť výstavy sa venuje rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. kniežacích hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom. Výstava je súčasťou rovnomenného projektu európskeho programu Interreg.

Cezhraničný projekt Po stopách legionárov vznikol v spolupráci rakúskej obce Leithaprodersdorf a Archeologického múzea SNM. Jeho výsledkom je viacero výstupov – výstava, publikácia či 240-kilometrová cyklotrasa.

Cieľom tohto projektu je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob objavili v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (v latinčine Celemantia) v okrese Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu v podobe výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Obsahuje informácie o Bratislavskom hrade, Katedrále svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Katedrále svätého Martina a na hrade Devín. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasťou je obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom Celemantia v Iži-Leanyvári v okrese Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25-ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a kde je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longinus.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom a 5 na slovenskom území), ktoré turistom približujú vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavujú obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.