GMB minulý rok otvorila novú multimediálnu expozíciu BIATEC. Keltská mincovňa. Pri tejto príležitosti, GMB pripravila prvú bankovku v limitovanej sérii s motívom pokladu keltských mincí. Príďte si vybrať Eurobankovku v pokladni Pálffyho paláca.
Expozícia bola pripravená v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave, s cieľom prezentovať verejnosti miestne kultúrne dedičstvo keltskej civilizácie prostredníctvom vizuálnych príbehov.
O bankovke: https://www.gmb.sk/detail/spustenie-predaja-0-euro-bankovky
O stálej expozícii BIATEC: https://www.gmb.sk/detail/biatec-keltska-mincovna
Komorná zbierková expozícia bola v autorskej koncepcii kurátorky Želmíry Grajciarovej realizovaná na prvom poschodí v roku 1988 po predchádzajúcej celkovej rekonštrukcii budovy a jej sprístupnení verejnosti pod správou Galérie mesta Bratislavy.
V roku 2020 sa uskutočnila reinštalácia pod vedením kurátorky Jany Lukovej zameraná na nové vizuálne riešenia s výmenou pôvodných inštalačných prvkov. Jadro vystavených diel ostalo zachované v pôvodnom zložení. Všetky predmety získala galéria zo zbierok Múzea mesta Bratislavy a väčšinu z nich predstavila už v roku 1973 v osobitnej expozícii v kostole klarisiek, ktorý slúžil a dodnes slúži aj ako polyfunkčný kultúrny priestor. Vzhľadom na umiestnenie v mestských zbierkach bola prvotne mnohým sochárskym a maliarskym prácam pripisovaná tunajšia proveniencia. Dôkladnejší výskum však časom ukázal, že sú to pôvodom rôznorodé diela sakrálneho umenia pochádzajúce z významných lokálnych zbierok. Ide zväčša o fragmenty nezachovaných oltárnych architektúr, ktoré už dnes nevieme zrekonštruovať do pôvodnej podoby a ktoré časovo radíme do obdobia od prelomu 13. a 14. storočia až po prvú tretinu 16. storočia. Aj keď nie všetky vypovedajú o podobe gotického a ranorenesančného umenia u nás, reprezentujú najstaršie zbierkové predmety v správe GMB. Za všetky spomeňme najmä sochu Vajnorskej madony s dieťaťom – rezbu z dubového dreva, ktorá bola vytvorená pravdepodobne v regensburskej dielni (Regensburg, východné Bavorsko) možno už na konci 13. storočia. Meno dostala podľa miesta nálezu pred zakúpením do múzea.
Kurátorka
Mgr. Dominika Zbončáková
Pôvodná autorská koncepcia
PhDr. Želmíra Grajciarová
V priestoroch prvého poschodia Mirbachovho paláca sa zachovalo najviac pôvodných interiérových prvkov rokokovej výzdoby, či už ide o kachľové pece, drevené obloženie stien s kolorovanými grafickými listami alebo vzácnu štukovú výzdobu stropov. Život aristokratických rodín, ktoré tu žili, sa primárne odohrával v reprezentačných miestnostiach orientovaných do Františkánskeho námestia, čomu zodpovedala aj dobová výzdoba doplnená umeleckými dielami či luxusným nábytkom.
Sídlom Galérie mesta Bratislavy sa palác stal v roku 1975 a odvtedy tu boli zriaďované aj prvé expozície starého umenia. Posledný výstavný koncept prvého nadzemného podlažia bol realizovaný v roku 2000 pod vedením kurátorky Želmíry Grajciarovej. Jeho jadro tvorili najkvalitnejšie zbierkové predmety v podobe prác umelcov, ktorí významným spôsobom formovali vývoj barokového umenia nielen u nás, ale v konkrétnom kontexte aj v celom stredoeurópskom priestore. Diela sú radené chronologicky, najstaršie pochádzajú z prvej tretiny 18. storočia, keďže až obdobie po Satmárskom mieri v roku 1711 prinieslo priaznivejšie podmienky pre tunajší stavebný a umelecký rozmach. V tom čase boli preferovaní najmä talianski umelci. Medzi najvýznamnejších objednávateľov umenia patrila okrem panovníckych rodín a aristokracie aj katolícka cirkev, ktorá významne využívala výtvarné prostriedky baroka a jeho stratégie vzbudzovať emócie aj v rámci svojho protireformačného programu. V expozícii je preto mnoho diel, ktoré pôvodne tvorili výzdobu tunajších kostolov a kláštorov.
Kurátorka
Mgr. Jana Luková
Pôvodná autorská koncepcia
PhDr. Želmíra Grajciarová