Grafické kabinety tvoria interiérovú výzdobu dvoch miestností prvého poschodia Mirbachovho paláca, ktorú si objednal pravdepodobne jeden z pôvodných vlastníkov budovy. Výnimočné sú nielen svojimi rokokovou štukou zdobenými stropmi, ale aj dreveným obložením, do ktorého je vsadených 290 grafických listov, rytín, leptov a mezzotínt z druhej polovice 17. a 18. storočia, ktoré boli sekundárne kolorované neznámymi autormi.

V svetskom kabinete je v jednotlivých paneloch v štvorúrovňovej dekoratívnej inštalácii umiestnených 84 grafických listov francúzskej, talianskej a anglickej proveniencie. Kolekcia pozostáva z pastorálnych, alegorických, historických, mytologických, žánrových a dvoch biblických tém. Najpočetnejší je súbor diel s námetmi zo života Márie Medicejskej podľa predlôh flámskeho maliara Petra Paula Rubensa. K ďalším zaujímavým grafikám patria rytecké interpretácie predlôh Françoisa Bouchera, Charlesa Josepha Dominiqua Eisena, Jeana-Baptistu Le Princea, Pierra Mignarda, Louisa de Boullognea, Pietra da Cortonu či Angeliky Kauffmanovej atď.

V biblickom kabinete sa nachádza 206 grafických listov rôznych veľkostí s výlučne sakrálnymi námetmi. V strednej časti troch stien sú umiestnené pozoruhodné diela talianskej proveniencie väčšieho formátu. Po krajoch a na východnej stene sú to zasa menšie grafiky holandského, nemeckého, francúzskeho a talianskeho pôvodu. Najrozsiahlejšia séria grafík je dielom holandských umelcov Caspara a Jana Luykenovcov a Francesca Antonia Meloniho. Spomenúť možno aj grafické listy vytvorené podľa predlôh Jacopa Amigoniho, Giuseppe Zocchiho, Giovanniho Battistu Pittoniho, Pietra Longhiho, Francesca Moarda alebo Sébastiena Le Clerca. Viaceré diela, napríklad podľa predlôh Franza Sigrista st., Gottfrieda Bernharda Göza, rytcov Jakoba Gottlieba Thelotta a pravdepodobne Georga Philippa II. Rugendasa, vydalo nemecké vydavateľstvo Johanna Georga Hertela. Od roku 1975 sú tieto diela po pamiatkovej rekonštrukcii Mirbachovho paláca prístupné návštevníkom ako súčasť stálych expozícií GMB.

Kurátorka
Mgr. Patrícia Ballx

Výstava

Výstava potrvá do 22. 9. 2023. Otváracie hodiny: ut – pia 10.00 – 17.00

Komorná zbierková expozícia bola v autorskej koncepcii kurátorky Želmíry Grajciarovej realizovaná na prvom poschodí v roku 1988 po predchádzajúcej celkovej rekonštrukcii budovy a jej sprístupnení verejnosti pod správou Galérie mesta Bratislavy.

V roku 2020 sa uskutočnila reinštalácia pod vedením kurátorky Jany Lukovej zameraná na nové vizuálne riešenia s výmenou pôvodných inštalačných prvkov. Jadro vystavených diel ostalo zachované v pôvodnom zložení. Všetky predmety získala galéria zo zbierok Múzea mesta Bratislavy a väčšinu z nich predstavila už v roku 1973 v osobitnej expozícii v kostole klarisiek, ktorý slúžil a dodnes slúži aj ako polyfunkčný kultúrny priestor. Vzhľadom na umiestnenie v mestských zbierkach bola prvotne mnohým sochárskym a maliarskym prácam pripisovaná tunajšia proveniencia. Dôkladnejší výskum však časom ukázal, že sú to pôvodom rôznorodé diela sakrálneho umenia pochádzajúce z významných lokálnych zbierok. Ide zväčša o fragmenty nezachovaných oltárnych architektúr, ktoré už dnes nevieme zrekonštruovať do pôvodnej podoby a ktoré časovo radíme do obdobia od prelomu 13. a 14. storočia až po prvú tretinu 16. storočia. Aj keď nie všetky vypovedajú o podobe gotického a ranorenesančného umenia u nás, reprezentujú najstaršie zbierkové predmety v správe GMB. Za všetky spomeňme najmä sochu Vajnorskej madony s dieťaťom – rezbu z dubového dreva, ktorá bola vytvorená pravdepodobne v regensburskej dielni (Regensburg, východné Bavorsko) možno už na konci 13. storočia. Meno dostala podľa miesta nálezu pred zakúpením do múzea.

Kurátorka
Mgr. Dominika Zbončáková

Pôvodná autorská koncepcia
PhDr. Želmíra Grajciarová

V priestoroch prvého poschodia Mirbachovho paláca sa zachovalo najviac pôvodných interiérových prvkov rokokovej výzdoby, či už ide o kachľové pece, drevené obloženie stien s kolorovanými grafickými listami alebo vzácnu štukovú výzdobu stropov. Život aristokratických rodín, ktoré tu žili, sa primárne odohrával v reprezentačných miestnostiach orientovaných do Františkánskeho námestia, čomu zodpovedala aj dobová výzdoba doplnená umeleckými dielami či luxusným nábytkom.

Sídlom Galérie mesta Bratislavy sa palác stal v roku 1975 a odvtedy tu boli zriaďované aj prvé expozície starého umenia. Posledný výstavný koncept prvého nadzemného podlažia bol realizovaný v roku 2000 pod vedením kurátorky Želmíry Grajciarovej. Jeho jadro tvorili najkvalitnejšie zbierkové predmety v podobe prác umelcov, ktorí významným spôsobom formovali vývoj barokového umenia nielen u nás, ale v konkrétnom kontexte aj v celom stredoeurópskom priestore. Diela sú radené chronologicky, najstaršie pochádzajú z prvej tretiny 18. storočia, keďže až obdobie po Satmárskom mieri v roku 1711 prinieslo priaznivejšie podmienky pre tunajší stavebný a umelecký rozmach. V tom čase boli preferovaní najmä talianski umelci. Medzi najvýznamnejších objednávateľov umenia patrila okrem panovníckych rodín a aristokracie aj katolícka cirkev, ktorá významne využívala výtvarné prostriedky baroka a jeho stratégie vzbudzovať emócie aj v rámci svojho protireformačného programu. V expozícii je preto mnoho diel, ktoré pôvodne tvorili výzdobu tunajších kostolov a kláštorov.

Kurátorka
Mgr. Jana Luková

Pôvodná autorská koncepcia
PhDr. Želmíra Grajciarová